Keď som vchádzala do dverí redakcie, žalúdok mi zvieral strach. Štúdium na vysokej škole mi síce dalo vzdelanie v žurnalistickom odbore, vedela som históriu od prvých jaskynných malieb,cez egyptské znaky, Gutembergovu tlačiareň až po súčasnosť, no dokážem sa vôbec zorientovať v praxi?
Napísať kvalitný článok, stať sa zodpovedným a prínosným prvkom v systéme? Videla som všetky kritické situácie. Čo ak urobím niečo nesprávne a zničím celé vydanie novín? Čo ak chybným pohybom zavadím o počítač, zhodím ho na zem, on exploduje a odstráni celé druhé poschodie redakcie? To sú myšlienky, ktoré mi reálne prúdili hlavou cestou po schodoch na odbornú redakčnú prax. Moje predstavy boli však veľmi absurdné. Infiltrovala som sa do prostredia medzi srdečných ľudí, ktorých práca nielen baví, ale snažia sa ju neustále zdokonaľovať. Zažila som proces, v ktorom som jeden deň napísala úvodný článok k inzercii a ďalší deň ležal vytlačený na mojom stole.
Pre mňa to bol zázrak, neopísateľný pocit, že niečo čo som vytvorila má zmysel a úžitok. Sú dve veci, za ktoré som v tomto období vďačná. Prvá je dôvera, ktorú mi dali všetci v redakcii, slobodu písať a byť kreatívna. Mohla som nielen tvoriť články, ale i skladať prehovory do rádia a navrhovať dizajny tematických dvojstrán vydania. Druhá je tímová atmosféra a jej duch. Mala som pocit, že som sa dostala do fungujúcej rodiny, skupiny, kde je nádherné vyváženie autority, pokoja a priateľstva. Počas predošlých týždňov som sa len utvrdila v tom, že odboru, ktorý som si vybrala sa chcem venovať i v budúcnosti. Práca ma napĺňala, učila nové veci a rozvíjala. Mojim problémom bolo písať práce na povel. Dostať tému a v okamihu začať skladať vety tak, aby dávali zmysel a mali výpovednú hodnotu. To som sa takisto naučila práve tu. Či už šlo o vianočný úvodník, článok o zdravom životnom štýle, alebo svadobných prípravách, takmer vždy som priam fyzicky cítila kopnutie múzy a už len stačilo ukladať slová na papier. Každý zo zúčastnených bol vždy na blízku pripravený podať mi pomocnú ruku.
Za dva mesiace strávené v redakcii Pardon som veľmi vďačná a verím, že ma táto práca opäť posunula o krok bližšie k svojmu cieľu, stať sa kvatlitnou žurnalistkou.
Liliana P.
Obrázok zdroj: Photo by rawpixel.com from Pexels